Ivan Krasko (Ján Botto)

(1876 Lukovištia (Gemer) - 1958 Bratislava, > Lukovištia)

Nox et solitudo

(Noc a samota)

(zbierka básní)

Šesť hodín je

Šesť hodín je, odzvonili,

domov delník pospiecha.

Čaká naňho niekto milý,

poosvieži schablé sily,

po klopote útecha.

Len ja sám som, opustený,

na mňa nikto nečaká,

iba smutné štyri steny

- na jednej z nich zavesený

kríž je Syna človeka ...

V básni dáva autor do protikladu obyčajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci čakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu čerpá z viery v Boha.

Chladný dáždik

Chladný dáždik, prší prší.

Po doline, po návrší

zziabla jeseň žltosť znáša,

rozsieva ju z pôl rubáša.

Mojím lícom slza padá –

srdce východ bôľu hladá;

znášala ho, hej tá ruka,

preplnila, srdce puká!

Začiatok básne je opis jesennej prírody. Pochmúrnu atmosféru prírody prenáša na svoje pocity – pociťuje smútok a bôľ, z ktorého sa snaží nájsť východisko.

Balada

Keď na deň zvoniť mali, vyšli sme,

za prítmia, za šera,

verili, že snáď k večeru

vráti sa dôvera.

A celý, celý deň sme sami šli,

v dôvere, bez odd